Blog

ako sa praží káva?

• Opodstatnenie procesu praženia kávy je mnohým ľuďom neznámy, alebo nejasný. V tomto prípade a tejto dobe je táto dilema aj preto, lebo veľké kávové spoločnosti masovo propagujú zmesi a prímesi neupraženej kávy s cieľom pozdvihnúť určitý pozitívny vplyv na ľudský organizmus. 

• Pri pražení kávy môžeme vo všeobecnosti hovoriť o nenáročnom procese aplikovania tepelnej energie na zelené kávové zrná,, po dobu ktorej sa tieto zrná nabíjajú energiou a dochádza k ich chemickej a vizuálnej premene.  Kávové zrná hnednú, praskajú a vydávajú špecifickú arómu. 

• Čas a teplo sú dve veličiny spojené s pražením kávy. V súčasnosti je každá moderná pražiareň vybavená najmenej dvoma teplotnými sondami merajúcimi teplotu zŕn a prostredia a pomáhajú spoločne s časovým údajom určiť krivku pražiaceho profilu, ktorá slúži najmä ako referencia k jednotlivej praženej várke a zvyčajne je u každej kávy rozdielna. 

• Počas prvých minút praženia sa zrnká zbavujú svojej prebytočnej vlhkosti, ktorá by sa mala u zelenej kávy pohybovať medzi 11 až 12%. Sfarbenie zŕn sa zo zelenej mení postupne na svetlozelenú, potom žltú a začína hnednúť. Okolo 5 až 6 minúty sa prejavuje Maillardova reakcia, tzv. prvé praskanie kávy „first crack“. V zásade medzi sebou dochádza k reakcii aminokyseliny a sacharidov, ale reálne sa vo vnútri kávového zrna spúšťa celá kaskáda chemických zmien. Oxid uhličitý je taktiež produktom karamelizácie cukru  a hnednutia kávy, ktorý sa vo vnútri zrna akumuluje a neskôr funguje ako dôležitý indikátor čerstvosti kávy. Ako príklad môžeme uviesť tvorenie cremy na povrchu espressa. 

• Narušenie bunkovej štruktúry a prechod od endotermickej reakcie k exotemickej značí prvé praskanie kávových zŕn. Zrná kávy stratili svoj potenciál absorbovať ďalšiu tepelnú energiu a naopak, začínajú samé teplo vydávať. Teraz prichádza na radu druhý termodynamický princíp – tepelná energia môže prúdiť iba jedným smerom. Aj keď sú zrnká kávy schopné prenášať nabitú energiu do prostredia, zdroj tepla musí byť naďalej udržovaný aspoň na minimálnej úrovni, inak by proces praženia automaticky prestal. Po ukončení prvého praskania nastáva v závislosti na rýchlosť praženia praskanie druhé „second crack“. Teraz je už bunková štruktúra zŕn narušená kompletne a esenciálne oleje, ktoré zapríčiňujú chuťové a aromatické látky sa začínajú rýchlo dostávať na povrch. Vizuálne je to špecifické olejovitými a mastnými zrnkami. Pokračovanie v procese praženia znamená spálenie zŕn na uhoľ a znehodnotenie kávy. V horšom prípade potom oheň v bubne pražiarne, chladiacom podnose alebo cyklóne. Rýchle zachladenie kávy po ukončení pražiaceho procesu je často zabudnutým, ale veľmi dôležitým krokom. Zastavenie chemických reakcií prebiehajúcich v posledných minútach rapídnym tempom zabezpečuje uchovanie arómy a všetkých chutí v káve. Vo veľkých strojoch, ktoré majú objem nad 100 kíl sa bežne používa aerosol, tzv. jemný postrek vodou, ktorý sa po kontakte s horkým povrchom zrna v momente vyparí. Táto technika je po pražení výberovej kávy v malých objemoch nevhodná a pristupuje sa ku klasickému chladeniu vzduchom v chladiacom podnose pražiarne. 

Čo ovplyvňuje proces praženia?

• Vlhkosť zelených zŕn, ich hustota a veľkosť sú tri faktory, ktoré musí mať na pamäti každý pražič. Vlhkosť zŕn je určená dobou, počas ktorej bola káva sušená. Pokiaľ bolo sušenie prerušené, napr. dažďom, a káva tak nebola dosušená na ideálnych 11 až 12%, môže to pražičom spôsobiť veľké ťažkosti. Najdôležitejším činiteľom je zjavne hustota zŕn. V prvom rade je určená zvyčajne nadmorskou výškou, kde bola káva vypestovaná. Čím je nadmorská výška vyššia, tým viac ovocných a kvetinových tónov môžeme v chuti a aróme kávy objavovať. Údaj o hustote zŕn poskytuje pražičom základnú informáciu, aký teplotný profil zvoliť pre danú kávu. 

Vplyv na chuť kávy

• Každý pražič by sa mal zamerať na nájdenie rovnováhy medzi rôznymi chuťovými komponentami v káve. Niektoré tieto komponenty samotný proces rozkladá, ale zároveň vytvára aj nové, ktoré zapríčiňujú vznik arómy a chuti. Použitý teplotný profil a stupeň praženia udávajú to, ktoré z týchto komponentov budú vyzdvihnuté, potláčané, alebo úplne eliminované. Pre jemné praženie je napr. charakteristická ovocná a kvetinová aróma, zatiaľ čo pre tmavé praženie sú to ťažké zemité tóny. 

Štýly praženia kávy 

• Rozdielne štýly v pražení kávy boli vždy stanovené kultúrnymi špecifikami pitia tohto nápoja. Severské krajiny preferujú filtrovanú kávu, pričom sa všeobecne dopytujú po veľmi svetlom pražení. Taliani sú zas známi svojím espressom a ich zvyklosťou pražiť pomaly a tmavšie, čím sa potlačí vrodená kyslosť kávy. Trendom súčasnosti je pražiť kávu takým spôsobom, aby jej vnútorné chuťové kvality neboli prekryté, alebo zamaskované, tzv. chute praženia. Za príklad môžeme uviesť niekoľko káv z odlišného regiónu a upražiť ich veľmi tmavo, čo znamená, na koniec druhého praskania. Výsledný chuťový profil bude obsahovať výrazné tóny horkej čokolády a karamelu spolu so silným telom a zemitosťou. Avšak rozdiely medzi kávami budú minimálne a samotný „terroir“ odkiaľ sú kávy bude skutočne na nerozpoznanie. 

Pražič kávy ju nielen praží 

• Na záver by sme sa chceli zmieniť o fakte, že úlohou pražiča nie je len kávu pražiť, ale musí disponovať aj schopnosťou porovnať a vyhodnotiť odchýlky degustovaných vzoriek rôznych várok v závislosti od pražiaceho profilu. V prípade, že by to nebol pražič schopný určiť, sú všetky technické informácie nadobudnuté v priebehu procesu zbytočné a nevyužité.

ako mlieť kávu?

• S každým ďalším krokom spracovania kávy sa jej životnosť kráti a jej chuť a vôňa sa strácajú. Surová káva je trvanlivá počas niekoľkých rokov. Po upražení si však zrnková káva uchováva arómu iba týždeň a po 2 týždňoch vôňa klesne takmer o polovicu. 

• V dobrej predajni by sa Vás pri nákupe kávy, alebo zmesi mali spýtať, či si kávu chcete nechať zomlieť. Ak sa tak stane, mali by ste si povedať, aký spôsob prípravy používate, pretože tomu musí odpovedať aj stupeň zomletia kávy. 

• Hlavným cieľom je vždy z kávy vyťažiť plnú chuť, čo dosiahneme, ak necháme zomletú kávu luhovať vo vriacej vode. Čím je proces prípravy rýchlejší, tým jemnejší vyžaduje stupeň mletia kávy. Stupne zomletia sa rozlišujú na hrubé, stredné a jemné. Hrubo zomletá káva musí byť v kontakte s vriacou vodou dlhšie, ako jemne zomletá. Pre tzv. kávu z kanvice je najvhodnejšia hrubo mletá. Metóda prípravy nápoja v kávovaroch a filtrovaním taktiež vyžaduje hrubšie zomletie, ako varenie v prístrojoch na espresso, ktorými káva preteká v najkratšej dobe. 

• Pre espresso je najvhodnejšia zomletá káva jemnejšia ako piesok, pre prípravu v kanvici by mala byť natoľko hrubá, aby chôdza po nej bosou nohou spôsobovala bolesť. Tieto základné pravidlá Vám môžu slúžiť ako návod, pokiaľ sa v mletí kávy príliš neorientujete. 

• Ak napríklad použijete zvlášť jemne zomletú kávu určenú pre espresso vo svojom filtrovacom prístroji, zistíte, že voda potrebuje dlhší čas, aby prešla filtrom, a hotová káva nebude chuťovo tá najlepšia. Pokiaľ chcete pripraviť silnejší, alebo slabší odvar, použite viac, alebo menej mletej kávy v pomere k horkej vode. Je to omnoho jednoduchšie, ako meniť stupeň zomletia kávy. 

Mletie kávy doma

• Hovoríme doslova o priepasti medzi čerstvo zomletou kávou a kávou zomletou spred niekoľkých dní. Mletie kávy doma je menej pracné, ako praženie a rovnako aj časovo nenáročné. 

• Najstarším spôsobom rozomletia kávy je roztlčenie paličkou v mažiari. 

• Pri kúpe ručného mlynčeka by sa nemalo šetriť, nakoľko na rozdiel od lacných, ten drahší poskytuje prevedenie jemne zomletej a rozmerovo rovnakej zrnitosti kávy. 

• Elektrické mlynčeky na kávu sú vybavené buď nožovým agregátom, alebo mlecím zariadením z dvoch zdrsnených kolotočov a môžu byť nastavené na rôzne sily mletia.

• Pri priemyselných elektrických mlynčekoch je treba mať na pamäti, že káva namletá na veľmi jemný prášok zvyčajne zhorkne. Naopak nahrubo mletá káva sa hodí iba pre prekvapkávanú kávu. Ak by sme ju sparovali, tak obe v kanvici. Pri príprave tzv. „tureckej kávy“ by na povrchu nápoja zostali plávať nepríjemné hrubé čiastočky kávy. Mletie kávy otvára bunky zrniek, a tým sa uvoľňujú éterické oleje. Pokiaľ nemáme možnosť si sami zomlieť kávu je dobré ju kupovať vákuovanú. 

ako to všetko začalo?

• Káva sa do Európy dostala až o niekoľko rokov neskôr ako čaj. Na počiatku šlo o veľmi drahú záležitosť. Z domov mešťanov sa vďaka služobníctvu dostala medzi prostých ľudí, ktorí ju považovali za liečivo, keďže sa dala kúpiť len v lekárňach. 

• Najstaršia, najprepychovejšia a najdrahšia kaviareň v Európe je kaviareň Caffé Florian na námestí Svätého Marka v Benátkach. 

• Kaviarne vznikali po celom Taliansku a v 18. storočí ich bolo v Benátkach viac než 200. 

• Zo začiatku boli centrom politických debát, analyzovali sa tu spoločenské javy. 

• Koncom 17. storočia vznikali kaviarne aj na mnohých ďalších miestach Európy. 

• Do Francúzska boli z Istanbulu dovezené prvé pražené zrná v roku 1646 a už o 5O rokov neskôr sa Paríž mohol pochváliť svojimi nespočetnými kaviarňami. Mnohé z nich sú zachované dodnes. 

• Pitie kávy si obľúbili hlavne umelci a intelektuáli. Najmä luxusné prostredie kaviarní zlákalo priaznivcov francúzskych vín k zámene vína za kávu. Prvá kaviareň bola hneď vedľa Comédie Francois, ktorá bola veľmi honosne zariadená a vyhľadávaná divadelná kaviareň. 

• Dodnes je presláveným mestom kaviarní aj Viedeň. Inak tomu nebolo ani v minulosti, aj keď sa tu veľmi ťažko presadzovali. Prvú kaviareň založil cestovateľ a vojak  Kolschitzky, ktorý získal kávové zrná po Turkoch, ktoré tu zanechali keď obliehali Viedeň. Koncesiu k tejto činnosti získal od cisára Leopolda I., ako odmenu za statočnosť práve proti Turkom. Podával aj cedenú kávu. 

• V Anglicku vznikla prvá kaviareň v roku 1650 v Oxforde a neskôr bol kávou ohúrenými študentmi založený dokonca „Oxfordský klub kávy“. 

• V roku 1652 eviduje svoju prvú kaviareň aj Londýn, postupne vznikali ďalšie, ktoré boli ako sa vtedy tvrdilo „oknami do spoločenských nálad, morálky a politiky národa“. 

• Najznámejšia kaviareň bola založená v roku 1688 Edwardom Lloydom. Stretávali sa tu lodiari a obchodníci a vynaliezavý Lloyd pre nich špeciálne vydával spravodajstvo Lloyds List, kde okrem iného zverejňoval zoznam lodí poistených jeho zákazníkmi a vznikla známa poisťovacia Lloydova spoločnosť. 

• Anglické kaviarne slúžili ako prvé volebné kaviarne na svete, ale koncom 18. storočia obľúbenosť kaviarní poklesla a do popredia sa dostával stále viac čaj. 

• V Nemecku káva vstupovala veľmi opatrne, keďže Nemci neboli moc jej nadšencami. Až v roku 1679 bola otvorená kaviareň v Hamburgu ale v tej dobe najmä kvôli anglickým a holandským námorníkom a kupcom. Až neskôr sa tu káva stala záležitosťou tzv. „lepších vrstiev“

• V Čechách nebola prvá kaviareň otvorená v Prahe, ako by sme si mohli myslieť, ale v Brne. 

spôsoby prípravy káv

DRUHY ALEBO SPÓSOBY PRÍPRAVY KÁVY. 

• Kde inde by sme mohli spoznať najväčší rozdiel medzi kávovými zrnami, ak nie v samotnom nápoji. Predstavíme si rôzne spôsoby prípravy kávy a pozrieme sa na najpopulárnejšie súčasné kávové nápoje, ktoré nám umožňujú odhaliť najunikátnejšie chute kávy. 

• Čierna káva sa podáva priamo z karafy a po jej uvarení bez pridania mlieka, smotany, cukru, alebo kondenzovaného mlieka, aby bola zachovaná jej pravá chuť. 

• Káva s cukrom a/alebo mliekom sa pripravuje podobne ako čierna káva, a až po jej uvarení sa pridáva mlieko, resp. smotana alebo cukor, prípadne umelé sladidlo aby sa zmenila jej chuť. 

• Pri espresse ide o metódu prípravy kávy, ktorej zrná sú najemno namleté. Správne espresso vďaka malému množstvu vody zaručuje výraznú a silnú chuť. Príprava trvá 18 až 30 sekúnd a nápoj má na konci 25 až 60 ml vody.

• Filtrovaná alebo prekvapkávaná káva. Ide o metódu varenia kávy, pri ktorej sa počas jej prípravy využíva papierový filter, do ktorého sa vloží pomletá káva, do ktorej sa pomaly nalieva horúca voda, ktorá sa následne prekvapká do karafy pod ňou. 

• Pomocou French Press sa dá pripraviť káva, ktorá neobsahuje jemné častice pomletého zrna. Táto metóda využíva piest, pomocou ktorého sú tieto častice stlačené a nie sú tak vo výslednom nápoji. 

• Ľadová káva sa líši od studenej v tom, že na jej prípravu sa používa horúca voda ochladzujúca sa až tesne pred jej podávaním. 

• Moka je káva uvarená v moka hrnci. Prechádza ňou voda za pomoci tlakovej pary. 

Espresso

• Doppio je klasické dvojité espresso, na ktorého prípravu potrebujeme dvojitú dávku kávy. Vo výsledku je to asi 60 ml, teda dvojnásobné množstvo jedného espressa. 

• Ristretto je krátke prevedenie espressa vyrobené z bežnej dávky namletej kávy s polovičným objemom vody. 

• Lungo je opakom ristretta, takže je vyrobené z väčšieho množstva horúcej vody. Jeho príprava trvá v porovnaní s espressom do 60 sekúnd a predstavuje 130 až 170 ml vody. Čas extrakcie jednej dávky je podmienený rozmanitosťou kávových zŕn, ich mletím a tlakom v stroji. 

• V taliančine znamená „ristretto“ krátke alebo skrátené, zatiaľ čo „lungo“ dlhé, predĺžené. 

• Francúzskym ekvivalentom ristretta je „café serré“ a lunga „café allongé“. 

Espresso s pridaním mlieka, alebo vody

• Cappuccino je nápoj pripravený z espressa spolu s horúcim mliekom a mliečnou penou. Tým, že je mlieko omnoho menej napenené, vytvára to odlišnosť od latte. Objem tohto nápoja sa pohybuje medzi 150 až 180 ml a nakoľko sa servíruje poväčšine v porcelánovej šálke zostáva po dlhú dobu horúcejšie. 

• Flat White predstavuje nápoj, ktorý sa skladá z espressa a mliečnej peny so zamatovou konzistenciou a jemnými bublinkami. Má menší objem a menej peny ako latte, čo však umožňuje espressu dominovať v chuti. 

• Latte je káva zložená z espressa a horúceho mlieka v pomere 1:3 až 1:5 s trochou mliečnej peny navrchu. Latte sa ponúka s rôznymi príchuťami, ako je čokoláda, karamel, vanilka a iné, ale aj nahradením kávy indickým koreneným čajom ako masala chai, maté, alebo matcha. Na jeho prípravu sa používa aj sójové, alebo mandľové mlieko. 

• Macchiato je espresso s malým množstvom napeneného mlieka. Ide o niečo podobné ako je cappuccino, ale je silnejšie a aromatickejšie. Pripravuje sa tak, že do napeneného mlieka v šálke následne preteká espresso. 

• Káva, alebo espresso podávané so šľahačkou je Viedenská káva. Príležitostne sa zvykne do espressa pred pridaním šľahačky naliať ešte kúsok mlieka, ktorá sa zvykne posypať vanilkou, škoricou alebo kakaom. V Rakúsku jej hovoria „Malange mit Schlag“. 

Zo sveta

• Vaječná káva je vietnamským nápojom vyrobeným z vaječných žĺtkov, cukru, kondenzovaného mlieka a kávy Robusta pochádzajúcej z vysočín Vietnamu, kde sa vypestuje až 70% jej svetovej produkcie. 

• Nemeckým nápojom v podobe ľadovej kávy a zmrzliny je Eiskaffe. Príprava nie je náročná a chuť je skvelá. Dobre padne počas horúcich letných dní, kedy máte chuť na kávu, ale nie horúcu. 

• Írska káva je v Írsku známa ako „Caife Gaelach“. Je to kávový kokteil, ktorý sa skladá z espressa, írskej whiskey, cukru a ľadom vyšľahanej smotany navrchu. Zvykne sa piť spoločne so smotanou a jej chuť je skvelá. 

• Tradičným nápojom podávaným na strednom východe je Turecká káva. Jemne mletá káva je ponorená do vody, ktorá sa potom varí až do zovretia za účelom dosiahnutia maximálnej peny. V Turecku sú zaužívané 4 stupne sladenej kávy, a to: 1. sade (bez cukru), 2. az sekerli (polovica čajovej lyžičky cukru), 3. orta sekerli (jedna čajová lyžička cukru), 4. cok sekerli (dve a viac lyžičiek cukru). Zaujímavosťou je, že turecká káva je zaradená ako nehmotné kultúrne dedičstvo Turecka v UNESCO. 

chudnutie s kávou?

Tak ako všetky prípravky na chudnutie, tak ani káva nemá tú zázračnú moc zbaviť človeka nadbytočných kilogramov, ale vie pomôcť. Je to zapríčinené tým, že po vypití kávy sa v našom organizme udeje rad procesov, ktoré majú podporný vplyv a umožňujú nám z chudnutia vyťažiť maximum. Toto však závisí aj od toho, akú kávu pijeme, pretože nie všetky majú tieto blahodarné účinky a dokonca niektoré môžu toto snaženie spomaliť. Kvalitná káva metabolizmus zrýchľuje a dokáže znížiť chuť do jedla, avšak je potrebné, aby to bolo sprevádzané dostatkom pohybu a správne zvoleným jedálničkom. 

Vplyv kávy na ľudský organizmus

• Káva odvodňuje, preto je potrebné zapiť ju veľkým pohárom vody, aby nedošlo k dehydratácii, ktorá negatívne ovplyvňuje vnútorné orgány, tkanivá a kvalitu pleti. 

• Zvyšuje krvný tlak, aj keď nie nejako závratne. Odporúča sa aby ľudia s vyšším krvným tlakom boli pri pití kávy obozretní. 

• Pri nízkom tlaku ho napomáha dať do normálnych hodnôt. Podobne ako čokoláda, alebo víno navodzuje pocit šťastia. Pravidelné popíjanie kávy môže znížiť riziko vzniku cukrovky 2. typu až o 20 až 50%. Nakoľko obsahuje polyfenoly a mnoho antioxidantov má protizápalový účinok, čím prispieva k likvidácii voľných radikálov v organizme. Potláča hlad a zrýchľuje metabolizmus, aj keď ide iba o krátkodobý efekt. Ak je telo zvyknuté na pravidelný prísun kofeínu, po jeho vysadení sa môže organizmus naopak spomaliť a zvýši sa únava a chuť do jedla. 

• Keďže káva zaťažuje obličky, je odporúčané, aby sa denne nepilo väčšie množstvo silnej kávy a kombinovať ju s ďalšími nápojmi, ktoré taktiež obsahujú kofeín. 

• Od pitia kávy je kofeín  v tele približne asi 6 hodín, ovplyvňuje problémy so spánkom. Pokiaľ máte chuť na kávu, je ideálne dať si ju 20 až 40 minút pred cvičením. Keďže telo aktivuje, zrýchli metabolizmus a podporí aj energiu a výdrž. Najlepší čas na pitie kávy je asi 30 minút, až hodina po jedle. Žalúdok sa už stihne pustiť do práce a trávenie prebieha oveľa rýchlejšie a lepšie. V norme sú 1 až 3 šálky denne. Pri vyššom počte káv je možné pociťovať zvýšenú nervozitu, bolesť hlavy, zrýchlenie srdcového svalu, či žalúdočných ťažkostí. 

• Kofeín patrí medzi najčastejšie konzumovanú psychoaktívnu látku vo svete, napr. je aj vo väčšine medicínskych prípravkoch a rôznych výživových doplnkoch určených na spaľovanie. 

• Kofeín zvyšuje športovú výkonnosť, a to najmä vďaka mobilizácii mastných kyselín z tukového tkaniva, čo je dôvodom, že pri športe je považovaný za nepovolený doping. 

môže byť pitie kávy zdraviu prospešné?

• Existuje mnoho overených faktorov, ktoré dokazujú, že pitie kávy je pre zdraviu prospešné. Jedná sa napr. o vysoký obsah antioxidantov prospešných pre zníženie vzniku rôznych ochorení. Áno, na druhú stranu síce káva obsahuje kofeín, čiže stimulačnú látku spôsobujúcu u niektorých, či už ťažkosti so spánkom, nadúvanie a pálenie záhy, my sa zameriame na vplyv kávy na zdravie s aktuálnym stavom vedeckého výskumu v tejto problematike.  

• Vďaka množstve živín a antioxidantov a polyfenolov, ktoré káva obsahuje je jedným z najviac zdraviu prospešných nápojov. Antioxidanty a polyfenoly chránia organizmus pred voľnými radikálmi. Okrem toho obsahuje káva aj draslík, horčík, mangán, fosfor, kyselinu listovú a vitamíny B2, B5, B1 a B3. Priemerný človek konzumujúci typickú západnú stravu získa viac antioxidantov z kávy, ako z ovocia, alebo zeleniny. 

• Tým, že káva obsahuje množstvo kofeínu podporuje mozgové funkcie a zvyšuje metabolizmus. Kofeín je obsiahnutý aj v iných nápojoch ako je čokoláda a čaj, avšak v káve je jeho najväčší zdroj. Káva chráni mozog pred neurodegeneratívnymi chorobami. 

• Zvýšená mozgová činnosť aktivizuje nadobličky produkujúce adrenalín, ktoré zrýchľujú činnosť srdca a aj krvný tlak, čím sa stimuluje srdce a rozširujú sa cievy. 

• Výsledky klinických štúdií preukázali, že u konzumentov, ktorí pijú kávu pravidelne je riziko vzniku demencie Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby oveľa nižšie. Menšie riziko majú aj, čo sa týka vzniku cirhózy pečene a nádorového ochorenia pečene a predchádzaniu depresií. 

• Ďalšie klinické štúdie zas poukazujú, že konzumácia kávy predlžuje život. Nakoľko sa pitím kávy znižuje riziko vzniku rôznych ochorení, tak jej konzumenti sa dožívajú vyššieho veku. 

• Ako sme spomínali, konzumácia kofeínu je spojená aj s negatívnymi účinkami, avšak miera v akej sa vyskytujú je individuálna a závisí na množstve konzumovaného kofeínu. 

• Kofeín je návyková látka, takže pri pravidelnej konzumácii v prípade jeho nedostatku môže dôjsť k abstinenčným príznakom, ako napr. únava, bolesti hlavy, podráždenosť. 

• Káva bez kofeínu je vyrobená extrahovaním kofeínu z kávových zŕn pri použití rozpúšťadla. Konzumácia však nie je spojená s rovnakými zdravotnými výhodami, ako v prípade kávy s obsahom kofeínu. 

• Aj keď je medzi mnohými odborníkmi nejasno v otázkach z pohľadu na ľudské zdravie, či je pitie kávy prínosné, alebo nie, vedzte, že pokiaľ Vám káva chutí jej pozitívny vplyv na zdravie je vyšší ako riziká, ktoré predstavuje. 

ako sa káva dostane do pražiarne?

• Kvalita a cena kávy závisí od zvolenia metódy, ktorá sa využíva pri príprave kávových zŕn na praženie. Hovoríme o “suchom“ a “mokrom“ spracovaní. 

• Suché spracovanie je najlacnejší postup využívaný pre zrná s nižšou akosťou. Pri tomto postupe sa zozbierané plody, rozprestierajú na kamenných alebo betónových podlahách, dokonca aj na rohožiach, a počas pravidelných časových intervalov sa prehrabávajú aby sa predišlo kvaseniu a fermentácii. Pokiaľ nastane dážď alebo pokles teploty musia sa plody zakryť plachtami. Trvá asi štyri týždne, kým klesne vlhkosť kôstok približne na 12%, kedy je vonkajšia šupka tmavohnedej farby a je krehká, pričom pri jej zatrasení počujeme vo vnútri hrkať semená. 

• Mokré spracovanie sa používa pri spracovaní kvalitnejšieho zrna. Vyžaduje si vyššie náklady a väčšiu svedomitosť, ale tým je zapríčinená aj lepšie zachovaná kvalita kávových zŕn a ich menšie poškodenie. Pre zaistenie kvality zŕn je potrebné, aby sa tento proces vykonal čo najskôr po zbere, a to ideálne najneskôr 12 hodín po ňom, niekedy však neskôr ako za 24 hodín. Nastavenie umývacích kanálov je nastavené tak, že zrná, ktoré sú ľahké, zosušené, alebo nedozreli, sa oddelia od ťažkých dozretých. Ďalším stupňom mokrého spracovania je fermentácia, alebo kvasenie, počas ktorého enzýmy uvoľňujú zvyšnú lepkavú vrstvu pokrývajúcu pergamenovú šupku semien. Semená sú uložené na 12 až 36 hodín do kvasných nádrží. V tomto bode sa kávové zrná ešte stále nachádzajú vo svojom pergamenovom obale a po mokrom spracovaní obsahujú asi 50% vlhkosti. Aby sa káva stala skladovateľnou, tak jej vlhkosť musí byť znížené zhruba na 11%. Aj k sušeniu pergamenovej šupky sa zrná rozkladajú rovnako, ako pri suchom spracovaní na betónovej sušiacej ploche, alebo na sušiacom stole, či doske. 

• Teraz, keď je fáza spracovania ukončená, vykazujú zrná znaky pergamenovej kávy. V ideálnom prípade zostávajú v tomto stave až do doby pred exportom. Krajiny s touto produkciou musia kávu vyvážať počas celého roka a nielen v dobe zberu, takže pergamenová káva sa skladuje za trvale nemenných podmienok. 

• Krátko pred exportom sa káve dodá trvanlivosť, čo znamená, že ako zo zŕn arabicy, tak robusty sa odstráni pergamenová šupka, čím sa zrná kávy stanú pripravené na prepravu. Toto odstránenie pergamenovej šupky z premytej kávy, alebo usušeného dužinatého oplodia aj s pergamenovým obalom z nepremytej kávy sa označuje ako lúpanie, či leštenie. 

• Aby bola úplne odstránená strieborná blanka a uhladený povrch sú po olúpaní kávové zrná leštené. 

• Kávové zrná sú najskôr triedené podľa veľkosti a potom podľa hrúbky. Všetky zrná, okrem dvoch výnimiek, majú približne rovnakú veľkosť a proporcie. Na jednej strane sú sploštené a na druhej strane polo oválne a dlhšie, ako širšie. Jedinú výnimku tvoria okrúhle valcovité perlové zrná a zrná s nadmernou veľkosťou, tzv. obrie zrná. Obe tieto odrody kávy sú drahšie. Všeobecne je známe, že väčšie zrná poskytujú lepšiu kávu, pričom veľkosť zŕn sa určuje na stupnici od 10 do 20, aj keď niektoré produkčné krajiny používajú kvalitatívnu stupnicu odpovedajúcu veľkosti zrna, ako napr. AA. 

• Pred predajom sa každá káva ochutnáva. V obore je obvyklé, že pražiarne dopytujú surovú kávu, ktorú si sami pražia. Je to zapríčinené predovšetkým obmedzenou trvanlivosťou upraženej kávy. Zohráva tu rolu aj skutočnosť, že väčšina maloobchodníkov preferuje odber kávy radšej z lokálnych pražiarní, pretože majú väčšiu kontrolu nad pražením. 

• Každý rok sa vyrobí asi 5 až 6 miliónov ton zelenej kávy. Kým dorazí kávu k svojim spotrebiteľom má za sebou dlhú cestu rôznymi prepravnými prostriedkami. Ako sme už spomínali, kávové zrná zostávajú až do vývozu vo svojich pergamenových obaloch, čím sa síce zvyšuje ich objem a tým aj náklady na skladovanie a dopravu, pergamenový obal zároveň  chráni zrná pred poškodením. Skoro všetky zrná sú nakladané v jutových, alebo sisalových vreciach, ktoré majú asi 60 kíl. Vrecia, alebo drevené palety sú naloďované v kontajneroch. Odhaduje sa, že prepravou kávy sa celosvetovo zaoberá až 2250 lodí. 

arabica alebo robusta?

• Aj keď sa môže zdať, že trh nám aktuálne ponúka pestrú škálu káv, toto tvrdenie môže byť zavádzajúce. Objavuje sa len mnoho značiek s rovnako zlou úrovňou kvality kávy, z čoho môže byť spotrebiteľ zmätený. Veľkovýrobcovia namiesto kvality medzi sebou súperia s cenou.

• Pri káve zo supermarketu ide zväčša o ázijské, alebo africké kávy s nízkou kvalitou zrna a nerovnomerným popražením. 

• Pokiaľ budete mať trochu šťastia, a na obale nájdete aspoň oblasť odkiaľ káva pochádza, tak kávy z Kolumbie sa odlišujú svojou kvalitou. Najkvalitnejšie sú z plantáži z okolia Ánd. Tieto kávy majú dobrú kyslosť a čistú arómu. Najlepšie sú stredne pražené a niektoré druhy majú orieškovú chuť. Kávy z Kene majú pikantnú chuť, jemnú kyslosť a jemnú vôňu s ľahko ovocnou príchuťou. Tvoria dobré zmesi kávy. Kubánska káva je sladká a lahodná, má jemnú dymovú vôňu cédrového dreva. Stredne silné praženie zvýrazňuje jej vôňu. 

• Zmesi kávy sa zvyčajne skladajú z viac základných druhov zŕn. Správne zvolenou kombináciou druhou sa vytvorí zmes s harmonickou a ucelenou chuťou. Je ale potrebné mať veľké skúsenosti a znalosti v jednotlivých surovinách. 

• Neodporúča sa do zmesi používať rovnaké druhy zŕn s rovnakými vlastnosťami, musia sa kombinovať zrná s rozdielnymi vlastnosťami. Väčšinou sa zmesi pripravujú zo zelených zŕn, a až potom sa pražia dokopy. 

• Väčšina pražiarní produkuje svoje vlastné zmesi, ktoré sú kombináciou rôznych druhov káv z jednotlivých pestovateľských oblastí. Pri voľbe zmesi býva rozhodujúcim faktorom aj cena, nielen jej vlastnosti. Snahou je udržať špecifickú arómu zmesi kávy, nezávisle na kvalite jednotlivých  zberov. 

• Najdôležitejšie je vyhovieť dopytu spotrebiteľov vytváraním odlišných sort, miešajú sa rôzne zmesi ako napr. pre espresso je ideálna zmes s podielom Robusty, ktorá dodáva vyšší obsah kofeínu, miernu horkosť a naviac vytvorí kvalitnú penivú cremu. 

• Pre prekvapkávanú kávu a typického „turka“ sú vhodné kávové zmesi s vyšším podielom Robusty. 

• Do pomerne drahej Arabicy sa často pridáva Robusta, ktorá cenu zmesi výrazne znižuje. To môže zapríčiniť priemernú kvality zmesi. Pri dlhom skladovaní môže nastať, že vôňa Arabicy po čase vyprchá a zostane len telo Robusty, čo nemusí byť natoľko žiadúce. Avšak Robusta nie vo všetkých prípadoch degraduje zmes kávy, ba dokonca v niektorých zmesiach s ňou počítajú, aj keď je uvedené, že káva je zo 100% Arabicy. Ide napríklad o talianske kávové zmesi, kde zákon povoľuje 10% zastúpenie Robusty.